Osobný komentár
 
 
K niektorým veciam sa v živote človek dostane náhodne. Jednoducho sa objavia a sú. Tak to bolo aj s knihou od Peggy Huckney Making connections. Nečakala som od nej nič výnimočné, ale ako tanečná terapeutka, posadnutá čítaním toho, ako to „robia“ iní, pustila som sa do čítania ďalšej knihy bez zvláštnych očakávaní.

Kniha pojednáva o tom, ako vytvárať v tele spojenia, aby fungovalo ako jeden celok. Hlava spojená s nohami, ruky s kostrčou, centrum a periféria vo vzájomnom ovplyvňovaní.  Prechádza základnými pohybovými vzorcami, ktoré nám sú k dispozícii od počatia až po starobu. Ako som knihu čítala, skúšala som všetky cvičenia, niekedy s väčším, inokedy s menším entuziazmom.  S každým pohybovým vzorcom sa spájajú aj psychologické témy, ktoré patria k danému vývinovému štádiu.

Len zrazu som zistila, že pevne stojím na vlastných nohách. Že sa cítim isto, dokážem predýchať stres a čo bolo pre mňa najdôležitejšie – že sa dokážem rozlúčiť s detstvom. Nastúpilo zmierenie. Pocítila som v sebe silu dospelého, sebaurčujúceho a za seba rozhodujúceho.

Okrem toho mi prešli bolesti v krížovej oblasti; úplne zmizli bolesti v trapézach a tým aj počiatočné migrény. Roky som sa veľmi intenzívne venovala rôznymi tanečným a pohybovým aktivitám a mala som pocit, že moje telo je už celkom „opotrebované“ – boleli ma kríže, chrbtica, kolená aj bedrové kĺby. Tieto bolesti postupne pominuli a ak dnes vo svojom tele cítim „varovné signály“, vrátim sa k tomu, čo je pre mňa – ako človeka – najprirodzenejšie: aby všetko bolo jedno – spojené, prepojené, fungujúce ako jeden celok.

Veľmi dobre si pamätám na prvú experimentálnu skupinu, s ktorou som robila techniku Bartenieff. Na záver trojmesačného kurzu sa mi tisli slzy do očí, keď som počula:

„Dokážem sa postaviť svojmu manželovi. Poviem mu, čo si myslím a čo potrebujem. Doteraz som nedokázala v sebe nájsť odvahu...“
„Cítim, že som urobila obrovský krok smerom k svojej ženskosti...“
„Nachádzam v sebe silu, som krásna a výnimočná...“

Pani Ingerman Bartenieff, ďakujem-e! Z celého srdca i z celého tela!
  

KRÁČAM AKO LAŇ...


Cvičenia sú návratom k najprirodzenejšiemu spôsobu hýbania sa.

Zvyšujú efektivitu pohybu, odbúravajú zbytočné napätie z tela, a tým zmierňujú bolesť, zvyšujú subjektívne vnímanie fyzickej i psychickej sily.

 

Sú súhrnom základných pohybových vzorcov, v ktorých sa hýbeme od počatia, ale nesprávne pohybové návyky, záťaž a stres spôsobujú, že ich nevyužívame naplno, či dokonca vôbec,

a preto nás bolí hlava, kríže, je ťažké zohnúť sa, vstať, sú stiahnuté svaly, bolia trapézy, bolí nás dlhšie státie či sedenie...

 

V rámci stretnutí ide zároveň o prepojenie fyzických cvičení a psychologicky nabitých tém, ktoré sa ukrývajú v jednotlivých pohybových vzorcoch. Hlavných tém sa dotkneme zľahka, nenásilne, nekonfrontujúco, so zvedavosťou a ľahkosťou, aby nás ich poznanie obohatilo a posilnilo.

 

Cvičenia sú jednoduché, no zároveň veľmi efektívne. Cieľom nie je súbor cvikov, ale zmena pohybových návykov a celkového spôsobu hýbania sa.

 

Hlavné témy:


Dych, ktorý je kľúčom k životu, pohybu a rytmu.

Je základom pre všetky nasledujúce vzorce, pretože dychom potvrdzujeme naše spojenie so životom.

Je základom pre stabilitu i mobilitu.

Práca s dychom spontánne štartuje samo-ozdravujúce mechanizmy; sám v sebe je rytmickým striedaním napätia a uvoľnenia, práce a odpočinku

 

Centrum – periféria: otváranie – zatváranie;

bytie v sebe a vychádzanie do sveta;

podpora vlastného centra – vlastnej sily.

Pri práci s týmto pohybovým vzorcom sa dotkneme tém ako akceptácia – odmietnutie; zotrvanie vo vnútri – bytie vonku; k sebe – od seba; rovnováha medzi receptívnym a expresívnym.

 

Hlava – kostrč: ukazuje sa, že aj nepatrné zvýšenie pohyblivosti v tomto spojení umožňuje omnoho väčšiu mobilitu v periférii.

Toto spojenie napomáha aktivizovanie pri riešení problému, podporu tvorivosti, vynaliezavosti.

Odblokovanie tejto časti tela vedie často k väčšej radosti zo života a vlastnej sexuality.


Horná časť tela – dolná časť tela: v tomto bloku sa učíme pohybovo zadávať hranice v dvoch polaritách: sebaochrana – odtláčam sa od toho, čo nechcem, aby som bol v bezpečí a vychádzam vonku zo seba, aby som ukázal, čo chcem – tj. sebaexpresia.

Veľkou témou spojenou s týmto pohybovým vzorcom je: ako stáť na vlastných nohách – odovzdávanie tiaže do zeme (vzor odovzdám a odtlačím – „yield and push pattern“) a dosahovanie cieľov (vystrieť a ťahať – „reach and pull pattern“).

 

Prvá – ľavá strana tela: v sebe nesie témy spojené s polaritami: áno – nie; čierne – biele; dobré – zlé; urob to – neurob to; sám – spolu; otvorený – uzavretý; dovnútra – von; bytie – robenie atď.

 

Kros – lateralita sa objavuje pri najzákladnejšom pohybe homo sapiens erectus, ktorým je chôdza.

Cieľom práce je, aby sme neboli iba kontra-laterálni, ale kros-laterálni, tj. aby sme zefektívnili svoj pohyb zapájaním centra.