Osobný komentár
 
 
Cítiť sa osamelý patrí k tým pocitom, ktoré vo väčšej či menšej miere zažívame pomerne často. Keď som začínala na Slovensku s tanečnou terapiu, cítila som sa veľmi osamelá. Tento prístup bol na Slovensku úplne nový a medzi odborníkmi vyvolával rôzne (nie vždy pozitívne) reakcie.

O niekoľko rokov som sa presťahovala do malého mesta a moja izolácia sa ešte viac prehĺbila materskou dovolenkou. A tam – na púšti – som objavila to najcennejšie, čo som v živote našla: vlastné autentické bytie ženy – matky – učiteľky – stareny – dievčatka i šelmy. Deň čo deň som stála v tichu a čakala, kým príde prvý impulz, potom ďalší a ďalší, až vznikli pohybové slučky, odkrývali sa mi pohybové metafory a začal sa objavovať môj tanec – môj život – moje pravé autentické ja.

Prostredníctvom hodín strávených autentickým, na nič sa nehrajúcim pohybom som zostávala v kontakte so všetkými priateľmi a kolegami, o ktorých som vedela, že sú kdesi vo svete a veria v to isté, čo ja – v múdrosť tela. A prežila som... a rozkvitla.

Niekedy sa vraciam z nejakého stretnutia, z nákupu či prechádzky a vnímam, že mi „niečo“ vzalo vnútornú pohodu. Začnem sa hýbať a objaví sa pohľad, konflikt, potlačená emócia, nevypovedané slová na obranu, či zadržané konanie zo strachu či hanby. Ako sa objavuje tento materiál, vytváram mu priestor i čas, aby som mu porozumela a integrovala ho. V autentickom tanci nič nezakryjem, nič neoklamem. Pravé, rýdze, čisté, miestami zarážajúce.

Autentický pohyb vnímam ako kráľovskú cestu k nevedomiu. A ak sa niekto túži spoznať a orientovať sa sám v sebe, srdečne ho pozývam na túto cestu, kde telo je mapou, emócie i myšlienky sa objavujú v telovom pociťovaní a impulzoch a pohybové metafory odkrývajú vnútorný labyrint, ktorý nás vedie vlastnými metamorfózami... snívam, a či bdiem?
  

AUTENTICKÝ POHYB


„Pohyb je spôsob, akým môžeme vstúpiť do kontaktu so sebou samým, s neviditeľnou časťou nás...“

(Janet Adler).

 

Autentický pohyb je špecifickým prístupom a súčasťou istej „revolúcie“ v rámci tanečnej pohybovej psychoterapie. V 50. rokoch nášho storočia ho formovala Mary Starks Whitehouse, ktorá verila, že uvedomelé prežívanie fyzického pohybu je katalyzátorom psychických zmien. Vo svojej práci sa nechala výrazne ovplyvniť Jungiánskou terapiou, preto neoddeliteľnou súčasťou tohto prístupu je práca s aktívnou imagináciou, tj. hlbinnými obrazmi, ktoré vychádzajú z nášho nevedomia.

 

Základom Autentického pohybu je „byť a žiť na telom pociťovanej úrovni tu a teraz, a tak dovoliť telu, aby sa pohybovalo a vyjadrovalo voľne a slobodne, podľa vnútorných impulzov“ (U. Wittich). Takýto pohyb nie je vopred premyslený, neplánujeme ho, nedokážeme ho presne zopakovať ani vymyslieť. Vzniká spontánne, bez rozumovej „cenzúry“, v hlbokom spojení s naším vnútrom a emóciami. Áno, vyžaduje si otvorenosť a ochotu vstúpiť do dialógu s nevedomím a isté „dovolenie“, aby sa materiál – ktorý sa objavuje na úrovni fyzickej, emocionálnej i myšlienkovej – prejavil v tele a pohybe.

 

Vonkajšia forma je veľmi jednoduchá: jedna osoba sa hýbe v prítomnosti druhej osoby (v terminológii Autentického pohybu ide o svedka; ak sa autentický pohyb využíva v psychoterapeutickom procese, svedkom je terapeut).

 

Osoba, ktorá sa hýbe, zatvára oči a všetku svoju pozornosť sústredí na svoje vnútro. Vníma vnútorné impulzy a zmeny v kinestetickom pociťovaní a na tieto podnety reaguje pohybom, gestami, zvukom. Postupne vznikajú pohybové frázy, vynára sa rytmus a pohyb sa organizuje v špecificky rozloženom priestore. Často sa pred vnútorným zrakom osoby, ktorá sa hýbe, objavujú obrazy či spomienky.

 

Svedok sa plne sústredí, vníma, láskyplne akceptuje, neposudzuje, nekritizuje. Sleduje, čo sa deje pred ním, ale zároveň sleduje, aké telesné zážitky, emócie, myšlienky či obrazy sa vynárajú v ňom samom pri pozorovaní pohybu.

 

Po ukončení pohybového procesu sa otvára priestor pre verbálne spracovanie materiálu, ktorý sa objavil. Týmto spôsobom sa nevedomý proces stáva uvedomelým a klient spolu s terapeutom hľadá spôsob, ako integrovať tento beztvarý materiál do zmysluplnej formy. Cieľom tejto práce je nájsť prepojenie medzi tým, čo sa deje „tu a teraz“, a tým, čo sa deje v každodennom živote.

 

Pre koho je tento prístup vhodný:

 

Autentický pohyb je kráľovskou cestou k sebapoznávaniu. Pomáha odhaľovať vnútorné konflikty, potlačené emócie, nevyriešené životné otázky, obranné mechanizmy, cyklicky sa opakujúce vzorce správania a riešenia životných situácií. Ide o hlbokú prácu, v ktorej klient postupne poznáva svoje pravé autentické ja.